Transplantácia obličky

Na Slovensku ako prvý transplantoval obličku profesor Vladimír Zvara so spolupracovníkmi na urologickej klinike v Bratislave v roku 1972.  V roku 1988 začalo fungovať transplantačné centrum v Košiciach, v roku 1991 transplantačné centrum v Banskej Bystrici a v roku 2003 transplantačné centrum v Martine.

Transplantácia obličky je v súčasnosti rutinnou metódou a integrálnou súčasťou dialyzačno-transplantačného programu v liečbe chronickej obličkovej choroby. Transplantácia obličky poskytuje pacientom so zlyhaním obličiek predovšetkým výrazne vyššiu kvalitu života v porovnaní s dialýzou. Až 75 % pacientov po transplantácii obličky je schopných zaradiť sa po operácii do pracovného procesu a približne jedna z 50 žien s transplantovanou obličkou vo fertilnom veku otehotnie.

Indikačné kritéria pre transplantáciu obličky sú podobné indikáciám k hemodialyzačnej liečbe. Najčastejšími príčinami definitívneho zlyhania obličiek u dospelých je chronická glomerulonefritída, intersticiálna nefritída rôznej etiológie, diabetická nefropatia, hypertenzná nefroskleróza a cystické ochorenia obličiek. Do čakacej listiny pre transplantáciu obličky nemožno zaradiť pacientov s malígnym nádorom. Aj keď bol nádor chirurgicky odstránený, odporúča sa podstupovať transplantáciu obličky o jeden, dva i viac rokov, a to podľa druhu nádoru. Absolútnou kontraindikáciou pre transplantáciu obličky je akútne infekčné bakteriálne, resp. vírusové ochorenie a všeobecne platí, že aj všetky chronické infekcie treba pred transplantáciou obličky vyliečiť.

Významnou príčinou morbidity pacientov v chronickou obličkovou chorobou a najčastejšou príčinou mortality pacientov po transplantácii obličky sú kardiovaskulárne ochorenia. Preto tieto ochorenia, vrátane niektorých pľúcnych chorôb, treba pred transplantáciou obličky dôsledne liečiť. Pacienti s akútnou hepatitídou a aktívnou vredovou chorobou žalúdka a duodena sú takisto absolútne kontraindikovaní pre transplantáciu obličky, a to až do zhojenia peptického vredu. Ostatní pacienti s pozitívnym anamnestickým údajom peptického vredu žalúdka a duodena musia byť sledovaní a liečení preventívne.

Kľúčom k úspechu transplantácie obličky je dobrá spolupráca pacienta s lekárom pri užívaní imunosupresie a dodržiavanie termínov pravidelných kontrol. Preto aj ťažké psychické choroby ako psychózy, vyššie stupne mentálnej retardácie a pod. sú kontraindikáciou transplantácie. Pred zaradením pacienta do čakacej listiny sa vychádza zo skúseností s jeho chovaním počas dialyzačnej liečby. Technickými prekážkami transplantácie obličky môže byť extrémna obezita pacienta, ochorenie panvových ciev, predchádzajúce operácie v malej panve či veľké polycystické obličky príjemcu.

U všetkých pacientov, pred ich zaradením do čakacej listiny na transplantáciu obličky, je potrebné urobiť orientačné urologické vyšetrenie s cieľom odhaliť anomálie alebo poškodenie močových ciest, ktoré by mohli ohroziť konečný výsledok transplantácie obličky. Žiadne anomálie alebo patologické zmeny močových ciest však nie sú kontraindikáciou pre transplantáciu obličky.

Indikácií k odstráneniu vlastných obličiek pred plánovanou transplantáciou nie je veľa. Patrí sem zle kontrolovateľná nefrogénna a renovaskulárna hypertenzia, symptomatické ataky infekcií horných močových ciest, najmä v súvislosti s nefrolitiázou, masívna proteinúria, malígne nádory a obrovské polycystické obličky.

Prevažnej väčšine pacientov sa transplantujú obličky kadaverózne, odoberané od mŕtvych darcov.

Každá transplantačná spoločnosť má vlastné kritériá pre alokáciu orgánov odobratých od kadaveróznych darcov. Vždy sú medzi nimi hľadiská imunologické, často dĺžka dialyzačnej liečby, prednosť v transplantácii pre deti. Výber príjemcu musí byť prísne objektívny, daný aktuálnym zdravotným stavom príjemcu, naliehavosťou transplantácie, stupňom kompatibility. Nie je etické brať pri výbere príjemcu do úvahy iné kritériá ako medicínske.

Jednou z možností, ako zmierniť negatívne dôsledky nedostatku kadaveróznych obličiek, je odoberať a transplantovať obličky od žijúcich darcov.

geneticky blízki príbuzní – rodičia,súrodenci,

geneticky vzdialení príbuzní – bratranci, sesternice, tety, strýkovia,

geneticky nepríbuzní darcovia – tzv. emotívne transplantácie obličiek od manželov, priateľov.

V prípade, že pacientovi v terminálnom štádiu chronickej renálnej insuficiencie chce darovať svoju obličku žijúci darca, môže to urobiť formou tzv. preemptívnej transplantácie ešte pred za radením pacienta do dialyzačnej liečby.

V prípade transplantácií obličiek od žijúcich darcov musí platiť zásada, že prospech príjemcu musí prevýšiť ujmu darcu obličky. Výhody príbuzenských transplantácií obličiek spočívajú hlavne v lepšom krátkodobom i dlhodobom prežívaní štepov, a to hlavne vďaka vyššej imunologickej kompatibilite medzi darcom a príjemcom a v možnosti naplánovať celý zložitý výkon odberu a bezprostrednej transplantácie obličky. Tým možno dosiahnuť okamžitú obnovu funkcie štepu a znížiť pooperačnú morbiditu príjemcov. Je samozrejmé, že darcovi sa vždy ponecháva tá oblička, o funkcii ktorej niet žiadnych pochýb. Je všeobecne dobre známe, že solitárna zdravá oblička plne nahradí exokrinnú aj endokrinnú funkciu obidvoch obličiek, a to bez potreby akéhokoľvek obmedzenia v životospráve človeka.

Trvalá imunosupresívna liečba je nevyhnutnou podmienkou udržania dlhodobej funkcie transplantovanej obličky. Jej cieľom je potlačiť aktivitu imunitného systému príjemcu, a tak za brániť odhojeniu štepu pri súčasnom zachovaní imunitou podmienenej obranyschopnosti príjemcu.

Transplantácia obličky je už dlhý čas uznávaná ako rutinná klinická metóda v liečby chronickej obličkovej nedostatočnosti. Pre pacientov v chronickom dialyzačnom programe znamená nádej na podstatné zlepšenie kvality života s možnosťou rodinnej, sociálnej, sexuálnej i pracovnej rehabilitácie. V prípade, že funkcia štepu zanikne, môže sa pacient podrobiť ďalšej transplantácii obličky.

Problematika transplantácií obličiek sa ďalej intenzívne rozvíja.

Najväčším problémom zostáva nedostatočný počet obličiek odoberaných pre transplantačné účely od mŕtvych aj žijúcich darcov.